V JEHO SRDCI BOLO MIESTO PRE VŠETKÝCH

            Pápežský fotograf Arturo Mari z Ríma pôsobil v službách šiestich po sebe nasledujúcich pápežov. Začal u Pia XII a ako fotograf pracoval až po terajšieho pápeža Benedikta XVI. Avšak najdôvernejším a najmilším, celkom ako otcom mu bol blahoslavený pápež Ján Pavol II, s ktorým sa počas jeho 26-ročného pontifikátu denne stretával. Arturo hovorí: „Toľko rokov som smel žiť v prítomnosti tohto svätca. Podstatne zmenil môj spôsob modlitby, moju úctu k blížnemu, pri ňom som sa učil pokore. Zažil som s ním veľa všedných i mimoriadnych chvíľ.
            No najdojímavejším momentom v mojom živote bol okamih definitívnej rozlúčky s Jánom Pavlom II. Osem hodín pred jeho smrťou mi zavolal otec Stanislav: „Niekto ťa chce vidieť...“ No až keď ma sekretár potichu pozdravil a viedol do spálne Svätého Otca, pochopil som, kto ma to chce vidieť. Stál som nad jeho posteľou a keď otec Stanislav povedal: „Svätý Otec, Arturo je tu...,“ mne sa roztriasli kolená. Ján Pavol II. pomaly ku mne otáčal hlavu a mňa premohlo dojatie. Potom som uvidel jeho tvár, jeho úsmev, dve oči, ktoré žiarili tak jasne ako už dávno nie. Mechanicky som pred ním padol na kolená. V tom okamihu sa ma dotkli jeho ruky a nežne ma pohladili – ako ruky otca, ktorý sa lúči so svojím synom. Ešte raz ma požehnal a potom slabým hlasom povedal: „Arturo, ďakujem, ďakujem...“ s úsmevom na pokojnej tvári. Na ten úsmev nikdy nezabudnem. Potom zavrel oči a obrátil sa na ľavú stranu. Tu som už viac nevydržal. Šiel som do vedľajšej izby a plakal som. No nie zo zúfalstva, ale celkom dojatý tým, že Svätý Otec zomieral a bol tak neuveriteľne uvoľnený a radostný.“

                                                 (zdroj: Hesemann, Mari: Ján Pavol II., Dedičstvo a charizma)